HISTÓRIA A CHARAKTERISTIKA

        Talianský chrtík je stelesnením krásy, krehkosti a pôvabu spojeného s eleganciou. Patrí medzi spoločenské plemená.  Je priateľský, spoločnosť ľudí miluje a so samotou sa ťažko vyrovnáva.  Je najmenším príslušníkom skupiny chrtov a najmenším chrtom vôbec. Je akoby zmenšeninou greyhounda. Chrtík je pes kvadratického telesného rámca. Je to ladný a rýchlo sa pohybujúci pes.  Štandard FCI povoľuje sfarbenie krémové,  modré, hnedé a čierne. Biele znaky sú prípustné na hrudi a tlapkách.

        Za jeho vlasť sa pokladá Apenínsky poloostrov. Vieme však, že predkovia talianského chrtíka sa na túto pôdu dostali z Egypta. Z historického hľadiska by sme presnejšie označiť AFRIKU.

Boli vyhľadávanými spoločníkmi príbytkov vyšších a najvyšších vrstiev v starovekom Egypte. Posledná panovníčka Kleopatra VII. z rodu Ptolemaiovcov mala v obľube predkov súčasného kultúrneho plemena. Kleopatra prechovávala veľmi priateľské vzťahy s Cézarom a Antóniom, správcom východných provincií Rímskej ríše a za takýchto okolností je viac, ako pravdepodobné, že sa jemný, milý a nežný chrtík, spoločník kráľonej Kleopatry objavil aj v  spoločenských kruhoch rímanov.

Nedá sa však vylúčiť i tá možnosť, že sa predok dnešného chrtíka dostal na apenínsky poloostrov aj skôr, okolo 5. storočia pred Kr.

Predsa existoval čulý obchodný ruch a lodná preprava v tejto bohatej oblasti, takže sa to vylúčiť nedá.

Je viac, ako isté, že talianský chrtík nebol ani v minulosti nikdy ničím iným, ako spoločenskýcm psíkom. Je to náročné poslanie a chrtíkovi sa toto náročné poslanie darí plniť už viac, ako dvetisíc rokov. Bol chovaný predovšetkýcm kráľovskými a šľachtickými rodmi. Bol spoločníkom vysoko postavených dám.  Veľkým chovateľom, ak sa to takto dá povedať, bol pruský kráľ Fridrich Veľký. Odhaduje sa, že na svojom kráľovskom dvore mal okolo 50 chrtíkov.

        Populárnym sa chrtík stal v 19. storočí. Býval často a zbytočne rozmaznávaný.  Zámerne bol zmenšovaný a tak sa stal veľmi krehkým, jemným, so slabou telesnou konštrukciou.  Začali sa u neho prejavovať degeneratívne znaky. Znaky nanizmu, čo je zaguľatená hlava a vystúpené oči, krátka nosová časť a krátke, tenké nohy.

        Od 20. storočia prebieha regeneácia chovu tohto výnimočného psíka.  Jeho dnešnej podobe boli položené základy v štyridsiatych rokoch 20 st.

        Objavuje sa stále častejšie i na dostihových dráhach. Hoci na nich nie je práve najpočetnejšie zastúpený a ani najvýkonnejší, čo sa predsa len od neho nedá očakávať pre jeho veľkosť, je plnohodnotným konkurentom ostatným chrtom, skupinu 10 FCI dôstojne reprezentuje. Je jej posledným zástupcom.